Hrad Tematín
Hrad Tematín, resp. ruiny, ktoré z neho zostali, sa dodnes majestátne vypínajú nad údolím stredného toku rieky Váh. Hrad už od svojho vzniku plnil strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany Uhorska.
Od 13. storočia bol tento hrad ležiaci na ...
Hrad Červený Kameň
Počiatky hradu Červený Kameň siahajú do prvej polovice 13. storočia. Jeho dejiny sa začali písať, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň alebo tiež Bobrí hrad. Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré významné uhorské šľachtické rody, medzi inými i Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci.Turzovci získali hrad spolu s panstvom do dedičnej držby od kráľovnej Márie Habsburskej, manželky uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. Do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci. Fuggerovci získali hrad do držby od svojich obchodných partnerov Turzovcov. Červenokamenské panstvo s gotickým hradom sa tak v roku 1535 dostáva do vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej Európy. Na jej čele stál Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník z juhonemeckého Augsburgu, ktorý sa s istotou pohyboval v prostredí renesančnej Európy. Rozhodol sa využiť strategickú polohu Červeného Kameňa neďaleko Viedne a Bratislavy a premeniť starý gotický hrad na bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe. Investoval množstvo vlastného času a finančných prostriedkov na prestavbu stredovekého hradu na renesančnú pevnosť. Starý hrad bol postupne, od roku 1537, búraný a na jeho mieste vyrástli štyri obranné bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vznikla tak moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala najmodernejšie dobové poznatky a bola prispôsobená na účinnú obranu všetkého, čo pevnosť ukrývala v rozľahlých skladovacích priestoroch/pivniciach. Turecké nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom a celou strednou Európou spôsobilo, že obchodné zámery Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina rozhodla Červený Kameň predať. Medzi viacerými záujemcami o kúpu hradu a panstva zvíťazil mladý barón Mikuláš II. Pálfi, (ktorý si získal srdce mladej Márie Magdalény Fuggerovej, dcéry Mareka Fuggera, vnučky spomínaného Antona Fuggera) a do roku 1588 sa stal vlastníkom celého panstva. Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do roku 1945. Pálfiovci hrad niekoľkokrát prestavovali: v druhej polovici 16. storočia bola fuggerovská pevnosť Mikulášom II. Pálfim upravená na rodové sídlo, o storočie neskôr prestaval hrad Mikuláš IV. Pálfi pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia hrad zmodernizoval a rozšíril Rudolf Pálfi s manželkou Máriou Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou . V neskoršom období už neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie pozmenili vzhľad hradnej budovy. Posledný člen pálfiovského rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad vyhlásený za štátny kultúrny majetok. V súčasnosti Hrad Červený kameň patrí pod správu Slovenského národného múzea.
Liptovské Tatry
Poloha
Liptovské Tatry je pohorie na Strednom Slovensku a zároveň geomorfologický podcelok pohoria Západné Tatry. Nachádza sa na území Žilinského kraja, v okrese Liptovský Mikuláš.
Najvyšší vrch
Najvyšší vrch pohoria je Bystrá (2 248 m. n. m.).
Členenie pohoria Liptovské Tatry
Z ...
Roháče
Roháče je pohorie na severnom Slovensku, v Žilinskom kraji, v okresoch Liptovský Mikuláš a Tvrdošín. Pohorie Roháče je časťou Západných Tatier. Nachádzajú sa tu náročné i nenáročné horské turistické chodníky, ktoré sú prístupné v letnej sezóne, v zime poskytujú možnosť lyžovania. Rozloha pohoria Roháče je 260 km² (26000 ha). Najvyšší vrch pohoria Roháče je Baníkov - 2 178 m. n. m. Viac informácií nájdete v sekcii Vrchy a štíty. Z geomorfologického hľadiska je pohorie Roháče ako časť súčasťou celku Tatry, podcelku Západné Tatry. Časť Roháče sa nedelí na podčasti. Viac informácií nájdete v sekcii Členenie.
