Trenčiansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.
Areál Trenčianskeho hradu pozostáva z charakteristického súboru hradných palácov s dominujúcou Matúšovou vežou, ku ktorej priliehajú reprezentačné gotické paláce – Matúšov palác, Ľudovítov palác, Barborin palác, Zápoľského palác a kaplnka.
Budovy v dolnej časti hradu charakterizovala predovšetkým obranná a hospodárska funkcia. Dominuje tu delová bašta pristavaná ku kaplnke a zvyšky hospodárskych budov a mlyna, ktoré sa archeologicky zistili a v základoch vyznačili.
Na nádvorí sa zachovala povestná Studňa lásky, ku ktorej sa viaže povesť o láske tureckého šľachtica Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského. Aby Fatimu vyslobodil, prisľúbil Omar, že vykope na Trenčianskom hrade v tvrdej skale studňu. Po tri roky kopal so svojimi druhmi, až skala skutočne vydala vodu.
Na hrade sa v súčasnej dobe nachádzajú expozície Trenčianskeho múzea, ktoré dokumentujú históriu regiónu a hradu - expozície historického nábytku, zbraní, obrazov a iných artefaktov ako aj hradná galéria, archeologické nálezy a zbierky.
Z histórie Trenčianskeho hradu
História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l. Najstaršou budovou je kamenná rotunda, pravdepodobne postavená vo Veľkomoravskom období.
Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska. Prvou preukázateľnou stavbou na návrší bola veľkomoravská rotunda z 9. storočia a neskôr kamenná obytná veža, keď hrad slúžil na ochranu Uhorského kráľovstva.
Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čaka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave obytnej časti. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je dominantou hradu.
Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia uhorskému panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ Ľudovít I (Ľudovít z Anjou) o nový palác a opevnenie. Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke, pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely.
15. storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia vyvolaného husitskými výpravami, ktoré v tom čase smerovali na územie dnešného Slovenska. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16. storočia. Napriek Zápoľského opevňovacím prácam, hrad v roku 1527 dobyl Johann Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.).
V rokoch 1540 – 1560 sa bolo rozširené rozsiahle opevnenie. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov a zmenila sa aj silueta hradu.
V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia boli zakonzervované poškodené objekty a tým boli zabezpečené pred ďalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Obnovené objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície.Adresa a kontakt, Foto, Atrakcie v okolí, Príroda v okolí
Hlavným mestom kraja je mesto Trenčín, ktoré je počtom obyvateľov ôsmym najväčším mestom na Slovensku. Trenčiansky kraj má rozlohu 4501,80 km2. Trenčiansky kraj susedí na severovýchode so Žilinským krajom, na juhovýchode s Banskobystrickým, na juhu s Nitrianskym, na juhozápade s Trnavským a na severozápade s Českou Republikou. Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Z juhu sem z časti presahuje Podunajská nížina po územie okolo miest Nové mesto nad Váhom a Partizánske.