Bojnický zámok
Bojnický zámok je romantický zámok, s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Nachádza sa v Trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Zámok je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria. Je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a ...
Bratislavský hrad
Bratislavský hrad je dominantou Hlavného Mesta Slovenskej republiky - Bratislavy. Stojí na vyvýšenine na ľavom brehu Dunaja, kde dominuje stavba bývalého kráľovského paláca. Hrad je významným pamätníkom historického vývoja v dejinách Veľkej Moravy, Uhorska, Česko-Slovenska a Slovenska. V súčasnosti sa na hrade nachádzajú expozície Slovenského národného múzea a časť priestorov je využívaná na reprezentačné a štátne účely. Vyvýšenina, na ktorom stojí dnešný Bratislavský hrad a tiež územie dnešného mesta, boli od začiatku bolo obývané už tisíce rokov pre jeho strategickú polohu v strede Európy. Stopy najstaršieho osídlenia pochádzajú spred približne 4 500 - 3500 rokov z obdobia eneolitu (neskorá kamenná doba). Svoje osídlenia tu postavili ľudia v Halštatskej dobe (staršia železná doba) - 750 - 450 r. pre našim letopočtom. Počas laténskej doby (mladšia železná doba) bol hrad osídlený Keltskou kultúrou. Nálezy na Bratislavskom hrade dokazujú tiež prítomnosť Rimanov v 2. – 3. storočí nášho letopočtu. Počas Veľkomoravskej ríše (rok 833 - začiatok 10. storočia) bol Bratislavský hrad významnou veľkomoravskou pevnosťou – cirkevné i svetské centrum. Po zániku Veľkomoravskej ríše bol na mieste pevnosti vybudovaný hrad, ktorý prešiel v stredoveku viacerými prestavbami. Hrad bol sídlom viacerých panovníkov (napr. Uhorský kráľ Šalamún, kráľ Imrich, Žigmund Luxemburský, panovníčka Mária Terézia). Významným obdobím bolo obdobie od druhej polovice 16. storočia až do začiatku vlády Jozefa II (1780). Korunná veža hradu bola miestom uchovávania uhorských korunovačných klenotov. V rokoch 1563 – 1830 bola Bratislava korunovačným mestom. Počas tohto obdobia bolo v Bratislave korunovaných 18 kráľov a kráľovien. Významná etapa stavebného rozvoja sa začala počas vlády Žigmunda Luxemburského v rokoch 1387 – 1437. V rokoch 1552 – 1562 prešiel Bratislavský hrad renesančnou prestavbou. Veľké architektonické zmeny boli realizované počas vlády Márie Terézie, ktorá poverila prestavbou hradu významných staviteľov svojej doby (známa tiež ako tereziánska prestavba). V tom období došlo aj k jeho rozšíreniu o viaceré prístavby, ktoré mali zvýšiť jeho reprezentatívnosť a pohodlie. Posledná obnova hradu bola realizovaná v rokoch 2008 – 2014. Je súčasťou rozsiahleho projektu rekonštrukcie hradu a jeho okolia do podoby, akú mal po prestavbe za vlády Márie Terézie pred veľkým požiarom. Jeho súčasťou je aj obnovenie už nezachovaných častí hradu, vrátane severnej záhrady so záhradným pavilónom. V súčasnosti prebiehaju na hrade ďalšie práce na obnove hradu ktoré boli zahájené v roku 2014. Vyvýšenina, na ktorom stojí dnešný Bratislavský hrad a tiež územie dnešného mesta boli obývané už tisíce rokov pre jeho strategickú polohu v strede Európy. Eneolit (4500 - 3500 rokov pred našim letopočtom) Stopy najstaršieho osídlenia pochádzajú spred približne 4 500 - 3500 rokov z obdobia eneolitu (neskorá kamenná doba). Ľudia z bolerázskej skupiny boli prvou kultúrou, ktorá postavila osídlenie na území terajšieho hradného vrchu. Staršia železná doba (850 - 450 r. pre našim letopočtom) Svoje osídlenia tu postavili ľudia kalenderberskej kultúry v Halštatskej dobe - kalenderberská kultúra je súčasťou halštatskej kultúry. Kalenderberská kultúra bola kultúra starej železnej doby, ktorá bola súčasťou halštatskej kultúry. Halštatská doba, Staršia železná doba trvala na území dnešného Slovenska približne 850 – 450 r. pred naším letopočtom. Keltská kultúra (500 - 400 p.n.l - r. 10 nášho letopočtu) Počas laténskej doby (mladšia železná doba) bol hrad osídlený Keltskou kultúrou. Laténska doba (mladšia železná doba) je obobie Keltskej kultúry známa aj ako laténska kultúra. Trvala približne od 500 - 450 p.n.l. až po prelom letopočtu. Na území dnešného Slovenska to bolo obdobie približne od r. 500 - 400 pred našim letopočtom – až po prelom letopočtu alebo r. 6 - 10 nášho letopočtu. Dôkazom osídlenia z tohto obdobia sú stopy oppida (na dnešnom hradnom vrchu a na východ od neho) a nálezy laténskych objektov, ako aj nález keltských mincí BIATEC. Oppidum ako všetky keltské oppidá pripomínalo svojou štruktúrou a charakterom stredoveké mesto. Rimania (2. - 3. storočie n.l.) Nálezy na Bratislavskom hrade dokazujú prítomnosť Rimanov v 2. – 3. storočí nášho letopočtu. Pri archeologických prácach bol objavený stavebný materiál a niektoré časti architekúry pochádzajúce z rímskych čias. Veľkomoravská ríša a Slovania (5. - 9. storočie n.l. a raný stredovek) Územie dnešnej Bratislavy a Slovenska bolo od 5. storočia postupne osídlované Slovanmi (Slovania sú najpočetnejšia etnická skupina v Európe, patria k nim aj Slováci) a stalo sa súčasťou Veľkomoravskej ríše (Veľká morava). Centrálne územie Veľkomoravskej ríše zodpovedalo územiu dnešnej Moravy (Česká republika) a Slovenska spolu s dnešným územím severného a stredného Maďarska. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (dnešná Morava stala v roku 1019 súčasťou Českého kniežatstva), považujú Veľkú Moravu za predchodcu svojej štátnosti. Bratislavský hrad v 9. storočí môžeme považovať za významnú veľkomoravskú pevnosť – cirkevné i svetské centrum. Vrcholný a neskorý stredovek (11. - 16. storočie) Po zániku Veľkomoravskej ríše Maďari dobili a zničili aj sídlo na bratislavskom hradnom kopci, aj oni využili výhodnú polohu a vybudovali tam hrad. Na zvyškoch veľkomoravskej baziliky bol postavený nový Kostol najsvätejšieho Spasiteľa, pri ktorom vznikla Bratislavská kapitula. Bratislavská kapitula plnila tiež úlohu tzv. hodnoverného miesta, kde prepisovali, vydávali a overovali právoplatné listiny. V 70. rokoch 11. storočia bol hrad sídlom uhorského kráľa Šalamúna. V druhej polovici 12. storočia bol postavený na hrade kamenný románsky palác. Na začiatku 13. storočia došlo na žiadosť kráľa Imricha k presunu kapituly do podhradia. V roku 1221 bol na miesto dnešného Dómu sv. Martina presunutý aj kostol. Pôvodný chrám na hrade následne zanikol. Roky 1241 - 1242 boli obdobím tatárskych nájazdov (Vpád mongolských vojsk do Uhorska) ale Bratislavský hrad nebol dobytý. Vláda Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437) V marci roku 1387 nastúpil na uhorský trón Žigmund Luxemburský, jedným z jeho rozhodnutí bolo ustanovenie Bratislavy (Pressburgu) ako nového sídla krajiny. Počas jeho vlády sa začala významná etapa stavebného rozvoja Bratislavského hradu. Ďalšie plány na rozsiahlu prestavbu hradu však Žigmundovou smrťou v roku 1437 stroskotali. V nasledujúcom období nemal nik záujem hrad dokončiť ani z neho vytvoriť stálu rezidenciu. Renesančná prestavba (1552 - 1562) V roku 1529 vojská Osmanskej ríše dobyli vtedajšie hlavné mesto Uhorska Budín. Novým hlavným mesto kráľovstva sa stala Bratislava. V tom období vládli v Uhorsku Habsburgovci. Bratislavský hrad prešiel v rokoch 1552 – 1562 renesančnou prestavbou. Už rok po ukončení prestavby sa na hrade konali slávnosti spojené s korunováciou Maximiliána II. za uhorského kráľa. Od druhej polovice 16. storočia až do obdobia vlády Jozefa II. bola Korunná veža hradu miestom uchovávania uhorských korunovačných klenotov. V rokoch 1563 – 1830 bola Bratislava Korunovačným mestom. Počas tohto obdobia bolo v Bratislave korunovaných 18 kráľov a kráľovien. Vojnové udalosti tureckých vojen a protihabsburských povstaní zasiahli aj Bratislavský hrad, preto po roku 1629 bol na hrade uskutočnená rozsiahla baroková obnova. Vláda Márie Terézie (1741 - 1780) 25. júna 1741 bola korunovaná za uhorskú kráľovnú v Dóme sv. Martina v Bratislave Mária Terézia. Za vlády Márie Terézie bol areál Bratislavského hradu prestavaný pre potreby uhorskej rezidencie panovníčky a bol rozšírený o viaceré prístavby. Úpadok hradu Po smrti Márie Terézie v roku 1780 sa stal kráľom jej syn Jozef II. Ten zrušil úrad uhorského miestodržiteľa a krajinské úrady presunul z Bratislavy do Viedne. Hrad stratil ako reprezentatívna rezidencia svoje využitie. V roku 1784 tu sídlil generálny seminár, kde boli vychovávaní kňazi katolíckej cirkvi. V roku 1802 sa pôvodné reprezentatívne priestory zmenili na ubytovne pre vojakov. Bratislava a hrad utrpeli citeľné škody počas napoleonských vojen v roku 1809, kedy sa hrad stal terčom francúzskeho delostrelectva. 28. mája 1811 z nedbanlivosti vojakov vypukol na hrade požiar, pri ktorom vyhorel objekt paláca i mnoho domov v podhradí. Po požiari palác aj naďalej využívala armáda. Obnova hradu Obnova Bratislavského hradu sa začala v roku 1953. Iniciátorom myšlienky bol spisovateľ a maliar Janko Alexy a autormi projektu Alfréd Piffl a Dušan Martinček. Rekonštrukčné práce prebiehali v rokoch 1956 – 1968 a ich cieľom bolo obnoviť hrad do podoby z tereziánskeho obdobia (počas vlády Márie Terézie). Hrad sa stal kultúrnou pamiatkou, priestorom pre expozície Slovenského národného múzea nachádzali sa tu aj reprezentačné priestory Slovenskej národnej rady. Ďalšia komplexná obnova samotného hradu spojená aj s podrobným výskumom, sa realizovala v rokoch 2008 – 2014. Je súčasťou rozsiahleho projektu rekonštrukcie podoby hradu a jeho okolia do podoby, akú mal po prestavbe za vlády Márie Terézie pred veľkým požiarom. Jeho súčasťou je aj obnovenie už nezachovaných častí hradu, vrátane severnej záhrady so záhradným pavilónom. V súčasnosti prebiehaju na hrade ďalšie práce ktoré boli zahájené v roku 2014. Názov Bratislavy do roku 1918 bol Prešporok alebo Prešporek, po nemecky Pressburg.
Tatry (pohorie)
Poloha
Pohorie Tatry sa nachádza na severe Slovenska a na juhu Poľska. Je geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti. Na Slovensku sa nachádza v Prešovskom kraji (v okresoch Poprad, Kežmarok) a v Žilinskom kraji (v okrese Liptovský Mikuláš).
Rozloha
Pohorie Tatry má rozlohu 786 ...
Roháče
Roháče je pohorie na severnom Slovensku, v Žilinskom kraji, v okresoch Liptovský Mikuláš a Tvrdošín. Pohorie Roháče je časťou Západných Tatier. Nachádzajú sa tu náročné i nenáročné horské turistické chodníky, ktoré sú prístupné v letnej sezóne, v zime poskytujú možnosť lyžovania. Rozloha pohoria Roháče je 260 km² (26000 ha). Najvyšší vrch pohoria Roháče je Baníkov - 2 178 m. n. m. Viac informácií nájdete v sekcii Vrchy a štíty. Z geomorfologického hľadiska je pohorie Roháče ako časť súčasťou celku Tatry, podcelku Západné Tatry. Časť Roháče sa nedelí na podčasti. Viac informácií nájdete v sekcii Členenie.
