Oravská lesná železnica
Oravská lesná železnica bola v minulosti súčasťu Kysucko - Oravskej lesnej železnice. Historická lesná železnica viedla z Oravskej Lesnej cez Zákamenné do obce Lokce a slúžila na zvážanie dreva. Vďaka aktivite pamiatkového úradu a Oravského múzea a s príspevkom z Európskeho fondu regionálneho ...
Bojnický zámok - SNM Múzeum Bojnice
Bojnický zámok je romantický zámok, s čiastočne ponechaným pôvodne gotickým a renesančným základom hradu. Nachádza sa v trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Zámok je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria. Je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. Bojnický zámok má v súčasnosti romantický charakter, čo vidieť aj na fasáde obytnej veže, ktorá je veľmi členená. Takisto aj otvory v hradbách, portály, steny, atiky a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru. Zámok súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a je prístupný verejnosti. V päťdesiatych rokoch bola objavená pod zámkom jaskyňa. K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý zámocký park, v ktorom rastie veľa rôznych exemplárov stromov a vzácna, približne sedemstoročná, lipa pred vchodom do zámku. Táto lipa je pravdepodobne najstarší strom na Slovensku. Súčasťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, v ktorej sa nachádzajú vzácne exempláre cudzokrajných živočíchov. Park pokračuje ďalej lesoparkom v Strážovských vrchoch. Charakterový park Park okolo Bojnického zámku je sadený ako prírodno-krajinársky park. Pôvodne malo ísť o romantický park s rôznymi atrakciami, kvázi zrúcaninami a pod. Ako každý takýto park nekončil múrom, ale sa voľne „rozplýval“ formou alejí do priľahlej krajiny a medzi priľahlé domy. Prvé dochované záznamy o záhradníkoch na Bojnickom zámku, resp. v parku okolo neho sú z r. 1910. V súčasnom období sa v charakterovom parku nachádza viacero vzácnych a zaujímavých stromov. Jaskyňa Prírodná travertínová jaskyňa s priemerom 22 m a výškou 6 m sa nachádza 26 metrov pod úrovňou 4. nádvoria. Jaskyňa vznikla účinkom atmosférických zrážok vody, ktorá sem vtekala kráterom a vonkajšími puklinami do stredu travertínovej kopy. Voda travertín rozrušovala a odplavovala. Vytvorila tak terajší kruhový priestor jaskyne s výzdobou na stenách. V jaskyni sa nachádzajú dve jazierka, ktoré sú pravdepodobne spojené s inými v ďalších podzemných priestoroch, na ktoré je táto travertínová kopa bohatá. Obyvatelia hradu určite dávno vedeli o existencii jaskyne, ktorá im slúžila ako úkryt a zároveň zásobáreň vody. Znovu ju však objavili až v roku 1888, keď počas poslednej prestavby čistili a opravovali hradnú studňu. Jaskyňa bola verejnosti sprístupnená prvýkrát v roku 1967. Zdroj: www.bojnicecastle.sk
Jasovská jaskyňa
Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou ...
Kráľovohoľské Tatry
Kráľovohoľské Tatry je pohorie na Strednom Slovensku a zároveň geomorfologický podcelok pohoria Nízke Tatry. Nachádza sa na území Banskobystrického kraja a na juhu Žilinského kraja. Najvyšší vrch pohoria je Kráľova hoľa (1 946, 1 m. n. m.). Pohorie sa tiahne smerom zo západu na východ medzi údoliami riek Váhu a Hrona. Pohorie Kráľovohoľské Tatry má rozlohu 304, 79 ha km2 (30478, 969 ha). Najvyšší vrch v pohorí Kráľovohoľské Tatry je Kráľova hoľa (1946.00 m.n.m). Viac informácií nájdete v sekcii Vrchy a štíty. Z geomorfologického hľadiska je podcelok Kráľovohoľské Tatry súčasťou celku Nízke Tatry. Kráľovohoľské Tatry ako podcelok sa delí na časti: Kráľova hoľa, Predná hoľa, Priehyba, Teplická kotlina. Viac informácií nájdete v sekcii Členenie.
