Kaštieľ Humenné - Vihorlatské múzeum
Počiatky histórie Vihorlatského múzea siahajú do roku 1960 a sú spojené s rozhodnutím že zrenovovaný kaštieľ v Humennom bude slúžiť aj múzejným účelom. Štatút Okresného vlastivedného múzea sme získali v roku 1964. Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Prešovský samosprávny kraj.
V súčasnom období ...
Šarišské múzeum Bardejov
Šarišské múzeum v Bardejove zohráva významnú úlohu pri uchovávaní, ochrane a prezentácii historických pamiatok. Patrí k najstarším múzeám na Slovensku. Rozsahom svojich zbierok, výsledkami odbornej práce ďaleko presahuje rámec regiónu a zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie inštitúcie svojho druhu na Slovensku. Múzeum bolo založené bolo 21. decembra 1903 ako Múzeum Šarišskej župy. Zber materiálu pre múzeum sa začal v roku 1903, z územia celej Šarišskej župy bolo v krátkom čase sústredených takmer 3000 kusov muzeálne cenných predmetov. Prvá historická expozícia zameraná na dejiny Šariša bola otvorená 23. júna 1907 v budove mestskej radnice. V súčasnosti dokumentuje historické, prírodné a spoločenské pomery regiónu Horného Šariša. Spravuje vyše 700 000 zbierkových predmetov z najrozličnejších oblastí múzejnej práce. Jeho umelecko-historické a prírodné zbierky patria k najcennejším na Slovensku. Celoslovenskú pôsobnosť má v oblasti dokumentácie ikonopisnej tvorby východného obradu. Múzeum ľudovej architektúry, ktoré Šarišské múzeum spravuje, je najstarším skanzenom na Slovensku. Ako múzeum s cennými exponátmi historickými, národopisnými, prírodovednými a umeleckými patrí medzi tie slovenské múzeá, ktoré radi vyhľadávajú naši i zahraniční návštevníci. Svedčia o tom aj výsledky návštevnosti expozícií múzea. Ročne ich navštívi v priemere okolo 60.000 domácich a zahraničných obdivovateľov.
Ďumbierske Tatry
Poloha
Ďumbierske Tatry je pohorie na Strednom Slovensku a zároveň geomorfologický podcelok pohoria Nízke Tatry. Nachádza sa na území Banskobystrického kraja a na juhu Žilinského kraja. Najvyšší vrch pohoria je Ďumbier (2 043 m. n. m.). Pohorie sa tiahne v dĺžke asi 50 km smerom zo západu na ...
Jasovská jaskyňa
Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine na východnom okraji Jasovskej planiny pri obci Jasov. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny. Vchod je v nadmorskej výške 257 m. Vytvorená je v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch bývalým ponorným tokom Bodvy v piatich vývojových úrovniach. Najnižšia úroveň vykazuje znaky korózie pomaly prúdiacich až stagnujúcich podzemných vôd. Z rôznych tvarov riečnej modelácie sú najvýraznejšie stropné korytá. Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká a iné formy. Je nálezisko kostí jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea). V jaskyni sa zistilo 19 druhov netopierov. Patrí medzi najvýznamnejšie zimoviská podkovárov veľkých (Rhinolophus ferrumequinum) na Slovensku. Osídlenie jaskýň Jasovskej skaly sa datuje do neolitu (bukovohorská kultúra), doby bronzovej, halštatskej a rímskej. Ojedinelé archeologické nálezy poukazujú aj na možné krátkodobé paleolitické osídlenie. Jaskyňu pravdepodobne objavil niektorý z mníchov neďalekého premonštrátskeho kláštora. O jej existencii sa vedelo už začiatkom 13. storočia. Najstarší nápis je z roku 1452. Jaskyňu sprístupnili už v roku 1846. Po úpravách sa pre širšiu verejnosť otvorila opäť v roku 1924.
