Trenčiansky hrad
Kraj / Region: Trenčiansky kraj
Okres: Trenčín
Mesto / Obec: Trenčín
Turistická lokalita: Považie - Stredné Považie
Pohorie:Považský Inovec
Národná kultúrna pamiatka
Okres: Trenčín
Mesto / Obec: Trenčín
Turistická lokalita: Považie - Stredné Považie
Pohorie:Považský Inovec
Národná kultúrna pamiatka
Kategória: Hrady a zámky na Slovensku
História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.
Areál Trenčianskeho hradu pozostáva z charakteristického súboru hradných palácov s dominujúcou Matúšovou vežou, ku ktorej priliehajú reprezentačné gotické paláce – Matúšov palác, Ľudovítov palác, Barborin palác, Zápoľského palác a kaplnka.
Budovy v dolnej časti hradu charakterizovala predovšetkým obranná a hospodárska funkcia. Dominuje tu delová bašta pristavaná ku kaplnke a zvyšky hospodárskych budov a mlyna, ktoré sa archeologicky zistili a v základoch vyznačili.
Na nádvorí sa zachovala povestná Studňa lásky, ku ktorej sa viaže povesť o láske tureckého šľachtica Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského. Aby Fatimu vyslobodil, prisľúbil Omar, že vykope na Trenčianskom hrade v tvrdej skale studňu. Po tri roky kopal so svojimi druhmi, až skala skutočne vydala vodu.
Na hrade sa v súčasnej dobe nachádzajú expozície Trenčianskeho múzea, ktoré dokumentujú históriu regiónu a hradu - expozície historického nábytku, zbraní, obrazov a iných artefaktov ako aj hradná galéria, archeologické nálezy a zbierky.
Z histórie Trenčianskeho hradu
História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l. Najstaršou budovou je kamenná rotunda, pravdepodobne postavená vo Veľkomoravskom období.
Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska. Prvou preukázateľnou stavbou na návrší bola veľkomoravská rotunda z 9. storočia a neskôr kamenná obytná veža, keď hrad slúžil na ochranu Uhorského kráľovstva.
Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čaka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave obytnej časti. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je dominantou hradu.
Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia uhorskému panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ Ľudovít I (Ľudovít z Anjou) o nový palác a opevnenie. Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke, pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely.
15. storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia vyvolaného husitskými výpravami, ktoré v tom čase smerovali na územie dnešného Slovenska. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16. storočia. Napriek Zápoľského opevňovacím prácam, hrad v roku 1527 dobyl Johann Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.).
V rokoch 1540 – 1560 sa bolo rozširené rozsiahle opevnenie. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov a zmenila sa aj silueta hradu.
V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia boli zakonzervované poškodené objekty a tým boli zabezpečené pred ďalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Obnovené objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície.
Trenčiansky hrad - miesta, príroda, atrakcie v okolí
