Počiatky histórie Vihorlatského múzea siahajú do roku 1960 a sú spojené s rozhodnutím že zrenovovaný kaštieľ v Humennom bude slúžiť aj múzejným účelom. Štatút Okresného vlastivedného múzea sme získali v roku 1964. Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Prešovský samosprávny kraj.
V súčasnom období je v zbierkových fondoch múzea sústredených viac než stotisíc kusov zbierkových predmetov. Napriek autenticite každého z nich medzi najhodnotnejšie patria nálezy keltských mincí (Ptičie), hromadný nález mincí zo 17. storočia (Topoľa), unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony, hodnotné obrazy, pôvodný mobiliár a mnohé ďalšie vzácne zbierkové predmety.
S narastajúcim počtom zbierok a rozvojom výskumnej činnosti sa v múzeu vytvárajú priaznivé podmienky pre expozičnú a výstavnú činnosť. Prvá stála expozícia „Kultúra bývania feudálov“ bola verejnosti sprístupnená už v roku 1971 a postupne rozširovaná a reinštalovaná (1982, 1987, 1991) tvorí základ prezentácie múzea. V roku 1973 bola sprístupnená expozícia novších dejín. V auguste 1984 bola pre verejnosť otvorená expozícia ľudovej architektúry a bývania.
Od roku 1989 je súčasťou múzea Galerijná sieň Oresta Dubaya, prírodovedná expozícia pribudla v roku 1990. V rokoch 1996 - 2008 život a históriu rómskeho etnika na Východnom Slovensku približovala návštevíkom výstava Z dejín Rómov na Slovensku. Zatiaľ poslednou otvorenou stálou expozíciou, ktorej prehliadku od roku 2009 ponúka múzeum verejnosti je Sakrálna expozícia s kaplnkou Panny Márie v pôvodnych priestoroch kaštieľa v Humennom.
Okrem stálych expozícií múzeum každoročne pripravuje pre svojich návštevníkov pestrú paletu výstav a podujatí.
História kaštieľa
Kaštieľ je národnou kultúrnou pamiatkou a sídlom Vihorlatského múzea. Stavba bola a i dnes je dominantou centra mesta. Postavili ho na mieste stredovekého vodného hradu, jednoduchej vežovitej stavby obohnanej vodnou priekopou, ktorej majiteľom bol Peter Petenyi mladší. Fragmenty základov tejto stavby boli objavené v pivničných priestoroch kaštieľa počas rekonštrukčných prác v roku 1966.
Písomné pramene uvádzajú kaštieľ v Humennom prvýkrát v roku 1449 v súvislosti s jeho obsadením bratríkmi a následným požiarom (bratríci boli vojenské oddiely zložené z bývalých husitských bojovníkov). Až na začiatku 17. storočia nadobudol kaštieľ stavebnú formu, ktorú si udržal dodnes. Kaštieľ má štvorcový pôdorys s centrálnym dvorom, ktorý lemovali polkruhové arkády. Bezpečnosť mali zaručovať štvorhranné veže v nárožiach. Veľká veža so vstupnou bránou a padacím mostom ponad vodnú priekopu sa vypína uprostred južného krídla (priečelia). Dochované zobrazenie (najstaršie zobrazenie) nasvedčuje tomu, že kaštieľ bol pôvodne ukončený plochou strechou s atikou.
Posledný mužský potomok rodu Drugeth, Žigmund, zomrel 19. apríla 1684. Kaštieľ zdedila jeho manželka, grófka Terézia Keglevichová a po jej smrti sa rozdelil medzi rody Althan a Zichy. Ale už v roku 1728 bol kaštieľ znovu rozdelený, teraz na tri časti medzi deti Petra Zichyho.
K najväčším prestavbám došlo v 2. polovici 18. storočia. Na južnej strane nádvoria pristavali veľký balkón ukončený balustrádou, zamurovali arkády na nádvorí. Na vonkajšej fasáde zmenili tvar okien a začali odstraňovať atiku (Enderov obraz), ktorú nahradzovali krovom pokrytým šindľom. K veľkým úpravám došlo aj v interiéroch kaštieľa. Na podnet Štefana XIV. Csákyho vznikli miestnosti s iluzívnymi nástennými maľbami. Ich autor je pravdepodobne rakúsky maliar Martin Johannn Schmidt.
Od začiatku 19. storočia (1812), po sobáši Karola Andrássyho s Etelkou Száparyovou sú dejiny kaštieľa spojené s týmto šľachtickým rodom. Aj títo majitelia upravili svoje sídlo podľa vlastných predstáv. Dali kaštieľu jednotnú architektonickú podobu (pseudobaroký vzhľad) a okolo kaštieľa zriadili francúzky a anglický park. V interiéri dali drevom obložiť knižnicu a ďalšie miestnosti. Do viacerých izieb južného krídla zabudovali krby a stropy dali ozdobiť bohatou štukatúrou.
Koncom 2. svetovej vojny bol kaštieľ poškodený a skazu zavŕšil požiar v roku 1946, pri ktorom zhorela šindľová strecha. Túto neskôr provizórne opravili, ale s úplnou rekonštrukciou budovy sa začalo až v roku 1964 a trvala sedem rokov. A tak dnes môžeme v jeho priestoroch opäť obdivovať prácu a zručnosť remeselníkov a umelcov zo Slovenska i Európy.Adresa a kontakt, Foto, Atrakcie v okolí
