Spišský hrad
Spišský hrad je hradná zrúcanina zaberajúca vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch, tvoriaca dominantu širokého okolia. Je nielen dokladom vývoja architektúry od 12. do 18. storočia na Slovensku, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m²) je jeden z najväčších hradných ...
SNG - Galéria súčasného umenia Schaubmarov mlyn
Schaubmarov mlyn je súčasťou Slovenskej národnej galérie. Ide o jediný zachovalý potočný mlyn na Slovensku s funkčnou mlynskou technológiou. Nájdete tu expozíciu mlynárstva a galériu výtvarného umenia, v ktorej dostáva priestor najmä moderné a súčasné umenie a dizajn. V mlyne sa venujeme nielen uchovávaniu kultúrneho dedičstva a prezentácii výtvarného umenia. Organizujeme aj množstvo sprievodných podujatí, ktoré súvisia s vizuálnym umením, prírodou a životným prostredím, remeslami a jedlom. Počas roka sa môžete zapojiť do workshopov, zúčastniť sa komentovaných prehliadok, koncertov, navštíviť trhy a ďalšie podujatia pre odbornú aj širšiu verejnosť. Súčasťou areálu Schaubmarovho mlyna je i ovocný sad, ktorý postupne revitalizujeme a plánujeme sprístupniť pre verejnosť. Po prehliadke mlynskej expozície a aktuálnej výstavy neobíďte ponuku pekných kníh o umení a prírode a rôznych drobností z našej dielne. Oddýchnuť si môžete pri káve a koláčiku, ktoré vám ponúkame v našej kaviarni. HISTÓRIA Schaubmarov mlyn je najväčší potočný mlyn v Európe. V roku 1767 ho na Cajlanskom potoku dali postaviť pezinskí Pálfiovci. Meno nesie po svojich posledných majiteľoch Schaubmarovcoch, ktorí ho kúpili v roku 1857. O budove a technológii Mlyn je jednoposchodový, s povalou a s bytom mlynára, ktorý je k nemu pripojený. Do veľkého areálu patrili aj voziarne, maštale, sečkáreň, stodola, dreváreň a včelín – niektoré z týchto budov stále stoja, slúžia však už novému účelu. Schaubmarovci dokázali výnimočne zosúladiť klasickú, tisícročnú technológiu s modernou. Starú mleciu sústavu z mlynských kameňov nahradili v roku 1913 novou, zloženou z valcových stolíc. Vylepšili si tak nielen pracovné prostredie, ale aj skvalitnili svoju prácu. Zánik mlynov na Slovensku Tradičné vodné mlyny časom nahradili mlyny na parný, elektrický alebo motorový pohon. Boli výkonnejšie, ich prevádzka bola lacnejšia a nachádzali sa bližšie k ľudským obydliam. Všetky súkromné mlyny na Slovensku prestali definitívne mlieť v roku 1951, po tom, čo štát a vládnuca komunistická strana znemožnili súkromné podnikanie. Mlyn ako súčasť SNG V roku 1972 mlyn odkúpila Slovenská národná galéria od jeho poslednej majiteľky Kornélie Schaubmarovej. Udialo sa tak na podnet jej manžela, dlhoročného správcu depozitára Milana Blaška, ktorý na mlyn upozornil vtedajšieho riaditeľa. Práve vďaka tomu sa mlyn a jeho vybavenie podarilo zachovať, je dodnes funkčný, schopný prevádzky a pamiatkovo chránený. V 80. rokoch prebehla dôsledná rekonštrukcia mlyna a celého areálu a od roku 1997 bol pre verejnosť otvorený spolu s Galériou insitného umenia. Od začiatku roka 2017 prechádza Schaubmarov mlyn opäť postupnou premenou. Galéria sa zameriava na moderné a súčasné výtvarné umenie, postupne revitalizujeme ovocný sad, pracujeme na vylepšení služieb a rozširujeme ponuku programov pre verejnosť.
Západné Tatry
Poloha
Západné Tatry je pohorie na severnom Slovensku. Na Slovenskom území sa nachádzajú na severe stredného Slovenska v Žilinskom kraji (v okrese Liptovský Mikuláš).
Rozloha
Rozloha pohoria je Západné Tatry 380 km², z toho 286 km² sa nachádza na Slovensku a 94 km² v Poľsku.
Najvyšší ...
Belianske Tatry
Belianske Tatry sú horské pásmo Východných Tatier na severozápade východného Slovenska - v Prešovskom kraji, v okrese Poprad. Hlavný hrebeň s dĺžkou 14 km prebieha v smere severozápad–juhovýchod a v strednej časti naň kolmo nadväzuje hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Pohorie je prísne chránená rezervácia, je súčasťou TANAPu (Tatranského národného parku) a prístup je prísne obmedzený. Pre turistov sú prístupné iba sezónne otvorené doliny: Monkova dolina, Dolina Siedmych prameňov a dolina Zadné Meďodoly. Pohorie Belianske Tatry má rozlohu 64 km2 (6 400 ha). Najvyšší vrch je Havran s výškou 2 151,5 m n. m., ktorý však nie je prístupný ako aj väčšina ostatného územia pre turistov kvôli ochrane prírody. Viac informácií nájdete v sekcii Vrchy a štíty. Z geomorfologického hľadiska je Časť Belianske Tatry súčasťou podcelku Východné Tatry. Časť Belianske Tatry sa nedelí na podčasti. Viac informácií nájdete v sekcii Členenie.
