Hrad Beckov
Kraj / Region: Trenčiansky kraj
Okres: Nové Mesto nad Váhom
Mesto / Obec: Beckov
Turistická lokalita: Považie - Stredné Považie
Národná kultúrna pamiatka
Okres: Nové Mesto nad Váhom
Mesto / Obec: Beckov
Turistická lokalita: Považie - Stredné Považie
Národná kultúrna pamiatka
Kategória: Hrady a zámky na Slovensku
Hrad Beckov je jedna z najkrajších a najimpozantnejších národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Hrad sa nachádza na 60 metrov vysokom strmom brale nad obcou Beckov neďaleko rieky Váh. Hrad už od 12. storočia strážil obchodnú cestu vedúcu Považím. Bol hradom kráľov, mocných veľmožov a rytierov, hradom, ktorý odolal Tatárom aj Turkom. Jeho minulosť je opradená povesťami, ktoré umocňujú romantiku jeho dnešnej podoby. I keď o jeho pôvodnú tvár nás pripravil už takmer pred tristo rokmi ničivý požiar a vytrvalý zub času, veľa z jeho krásy sa vďaka uskutočneným a pokračujúcim rekonštrukciám podarilo zachovať tak, že sa ňou môžete dnes pokochať aj vy, a veríme, že aj ďalšie generácie.
Cieľom vynaloženého úsilia však nebolo len hrad zachovať, ale aj vrátiť do neho život tak, aby ste mohli pri jeho návšteve zažiť históriu na vlastnej koži – dotknúť sa jej prostredníctvom interaktívnych výstav a hier, precítiť počas vystúpení, ochutnať vďaka dobovej kuchyni a obdivovať pri autentickej práci remeselníkov. Tak ako v časoch svojej slávy, aj dnes je hrad miestom stretnutí, a preto sa za jeho bránami skrývajú nielen stredoveké dejiny, ale aj ďaleké kultúry a svety fantastickej literatúry a rozprávok, koncertné siene i divadelné dosky a galérie. Pôsobivé prostredie hradu je vhodným miestom aj pre spoločenské a firemné akcie, ako aj oslavy významných osobných, alebo rodinných udalostí. Tu môže každý podľa svojej chuti prežiť príjemné chvíle oddychu, poznania i zábavy v magickom prostredí gotického hradu.
Z histórie hradu
Archeologické nálezy preukazujú existenciu ľudských osídlení v oblasti Beckova už od polovice staršej doby kamennej (Paleolit 270 000 – 23 000 rokov pred n. l.). Najstaršie osídlenie hradného vrchu dokumentujú archeologické nálezy z mladšej doby železnej (laténskej 400 p.n.l. – 0). Beckovské bralo pre jeho strategickú polohu pri severne–južnej obchodnej ceste a pri brode cez rieku Váh sa stalo stanovišťom hliadok a počas Veľkej Moravy (9. – 10. stor. n. l.) bolo na ňom vybudované drevozemné hradisko.
Prvýkrát sa názov hradu objavuje v písomných prameňoch z prelomu 12. a 13. storočia. Uhorský kronikár Anonymus ho spomína ako „castrum Blundus“ (hrad Bludište) s ďalšími hradmi, ktoré obsadili starí Maďari na prelome 9. a 10. storočia. V listine nitrianskeho župana Tomáša z roku 1208 je hrad pomenovaný ako Blundix, čo bola polatinčená verzia pôvodného názvu hradu - Bludište. Pôvod mena hradu je neistý – vraj bol inšpirovaný ťažko priechodným okolím a meandrami Váhu. Názov hradu uvádzaný v historických prameňoch sa v priebehu niekoľkých storočí postupne menil: Blundix – Blundus – Blondich – Bolondus – Bulunduz – Bolondócz. Zaujímavou skutočnosťou je, že názov hradu a mesta v podhradí nebol ten istý. Mestečko sa už v tom čase volalo Beckov, s názvom odvodeným od osobného mena Beck, resp. Becko. Kto tento Beck bol sa už asi nikdy s istotou nedozvieme – isto však nie šašo z povestí. S najväčšou pravdepodobnosťou dôležitá osoba v začiatkoch formovania mestečka. Neskôr sa názov mesta preniesol na samotný hrad a pôvodné meno „Bludište“ upadlo do zabudnutia.
Prestavba hradu na kamenný začala už v 12. storočí, najstaršie kamenné múry hradu (vonkajšie opevnenie, na ktorom stojí západný palác) sú datované do rokov 1161 – 1181. Hrad mal slúžiť na obranu severozápadných hraníc Uhorského kráľovstva. Vďaka dobrej obrane – či už pre vysoké múry, alebo strategickú polohu na strmom brale – hrad počas tatárskeho vpádu do Uhorska (10241-1242) nebol dobytý. Hrad bol pôvodne majetkom uhorských kráľov. V roku 1296 sa dostal do rúk Matúša Čáka III. Trenčianskeho, ktorý doplnil hrad o viaceré obranné stavby a rozšíril o dolné nádvorie. V tomto období sa Beckov stal významným centrom obchodu a remesiel. Po Matúšovi smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť majetkom kráľa Karola Róberta z Anjou a bol spravovaný kastelánmi.
Najvýznamnejšie obdobie z hľadiska rozvoja hradu sa začalo rokom 1388, keď uhorský kráľ, neskôr rímsko-nemecký cisár Žigmund Luxemburský za verné služby daroval hrad šľachticovi poľského pôvodu Stiborovi zo Stiboríc. Stibor, ktorý bol jedným z najvplyvnejších kráľových poradcov a vlastnil na Slovensku takmer 30 hradov s priľahlými majetkami, prebudoval Beckov na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle. Boli postavené nové reprezentatívne hradné objekty, vrátane kaplnky s bohatou architektonickou a maliarskou výzdobou. Hoci v povestiach je Stibor známy ako krutý pán, zo zachovaných listín vieme, že o svoje majetky a poddaných dbal, známy bol aj svojou dobročinnosťou. Domov dôchodcov, kedysi špitál v Skalici, ktorý dali Stiborovci postaviť, dodnes nesie ich meno „Štíbor“. Postaral sa aj o obranu a ďalší rozvoj mesta Beckov – udelil Beckovu viaceré mestské práva a prepojil mestské opevnenie s hradným.
Po Stiborovej smrti v roku 1414 majetky zdedil jeho syn Stibor II., ktorý pokračoval v šľapajách svojho otca v obrane a zveľaďovaní panstva i regiónu. Pretože Stibor II. nemal syna, postúpil právo na svoj majetok po svojej smrti v roku 1434 na svoju dcéru Katarínu. Kráľovský koncil však podľa uhorského zvykového práva rozhodol, že Katarína dostane len jednu štvrtinu z otcovho majetku, vyplatenú v peniazoch a desiatky hradov a miest sa tak vrátili späť do rúk kráľovskej koruny.
Kráľ Žigmund daroval v roku 1437 (deň pred svojou smrťou) hrad rytierovi Pavlovi Bánfimu, pravdepodobne s podmienkou sobáša s Katarínou, čo bolo neskôr i splnené. Katarína sa teda ako manželka Pavla Bánfiho vrátila na rodný hrad.
Po porážke uhorských kráľovských vojsk v bitke pri Moháči s Turkami v roku 1526 (kde bol zabitý aj príslušník Bánfiovského rodu Žigmund II. Bánfi) začali Bánfiovci hrad opevňovať a prestavovať v renesančnom štýle na honosné sídlo. Na hrade boli vybudované nové opevnenia a „delová bašta“. Posilnila sa aj obrana mestečka, vďaka čomu hrad aj mesto v roku 1530 odolali útokom tureckých vojsk. Mimoriadna obranyschopnosť hradu aj mestečka sa potvrdila aj v roku 1599, kedy odolali nájazdu Tatárov, ktorí ako spojenci Turkov plienili územie Horného Uhorska.
V jednej z bitiek s Turkami v roku 1594 padol Ján Bánfi, jediný žijúci syn Ladislava Bánfiho, čo malo za následok vymretie beckovskej línie Bánfiovského rodu po meči. V ďalšom období sa vlastnícke vzťahy naďalej komplikovali, lebo počet spolumajiteľov stále narastal. Medzi inými šlo o rodiny Esterháziovcov a Nádašdiovcov). Po vzájomnej dohode všetci spoluvlastníci vytvorili komposesorát (spoločenstvo spoluvlastníkov), ktorý potvrdil 26. novembra 1648 novou donačnou listinou kráľ Ferdinand III. Habsburský. Rozdrobenie majetku a nezhody medzi viacerými spoluvlastníkmi však mali za následok postupný úpadok hradu. Hrad už bol nepohodlný na bývanie a náročný na údržbu, jeho majitelia uprednostnili život v mestách a dedinách panstvá vo svojich kúriách. Poslednú vojenskú úlohu hrad zohral začiatkom 18. storočia, keď v ňom cisárska posádka odolávala náporu Rákociho povstalcov. Hrad v tom čase slúžil aj ako väzenie pre zajatcov.
V roku 1728 následkom požiaru, ktorý pohltil interiér a strechy, bol hrad zničený a postupne sa z neho stali ruiny.
Vďaka výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a vplyvným vlastníkom hradu sa v priebehu 15. storočia i neskôr rozvíjalo aj mestečko Beckov, ktoré sa stalo regionálnym obchodným, kultúrnym a cirkevným centrom, čo pretrvalo až do polovice 17. storočia. Usídlili sa v ňom viaceré uhorské šľachtické rodiny a i v ďalšom období bol Beckov pôsobiskom viacerých významných osobností: Alojz Mednyánszky- politik a spisovateľ, Jozef Miloslav Hurban – slovenský národný buditeľ, spoluzakladateľ (spolu s Ľudovítom Štúrom) spisovnej slovenčiny, MUDr. Ján Ambro – lekár, významne prispel k rozvoju pôrodníctva, Dionýz Štúr – vedec – svetoznámy geológ, geograf, botanik, fytopaleontológ, Ladislav Mednyánszky– člen barónskej rodiny, popredný európsky maliar.
Súčasná podoba hradu je výsledkom dvoch dlhodobých procesov – deštrukcie a obnovy. Po výskumoch a rozsiahlej prestavbe v 2. polovici 20. stor. bol hrad v roku 1996 sprístupnený verejnosti. Ďalšia veľká etapa obnovy sa realizovala v rokoch 2010 – 2012, kedy okrem čiastkovej rekonštrukcie kaplnky a iných častí hradu bolo na dolnom nádvorí vybudované zázemie pre organizovanie kultúrnych podujatí. V nasledujúcich rokoch sa dokončila obnova kaplnky a sprístupnili sa ďalšie časti hradu, napr. pivničné priestory v severnom paláci. V roku 2022 sa realizoval projekt DRAGON, kedy sa vďaka Grantom EHP a štátneho rozpočtu rekonštruovali tri podlažia západného paláca. Zachránili sa tak renesančné arkiere a renovovala sa západná fasáda paláca, vytvorili sa nové expozičné priestory v pivniciach a na prvom poschodí a po troch storočiach sa sprístupnilo tretie podlažie paláca v podobe zelenej strechy.
Ďalšími krokmi v obnove hradu Beckov okrem konzervácie rizikových častí (napr. juhozápadnej bašty) je sprístupnenie sakristie a predovšetkým ďalších podlaží severného paláca.
Hrad Beckov - miesta, príroda, atrakcie v okolí
