Hrad Tematín
Kraj / Region: Trenčiansky kraj
Okres: Nové Mesto nad Váhom
Mesto / Obec: Lúka
Turistická lokalita: Považie - Stredné Považie
Pohorie:Považský Inovec
Okres: Nové Mesto nad Váhom
Mesto / Obec: Lúka
Turistická lokalita: Považie - Stredné Považie
Pohorie:Považský Inovec
Kategória: Hrady a zámky na Slovensku
Od 13. storočia bol tento hrad ležiaci na jednom z vrchov pohoria Považský Inovec centrom panstva zahŕňajúceho niekoľko dedín ležiacich na ľavom brehu Váhu. Svojím rozsahom to bolo pomerne malé domínium, napriek tomu historicky nie bezvýznamné. Oblasť stredného Považia patrí k najstarším sídliskovým územiam na Slovensku. Archeologické nálezy nám poskytujú dostatočné svedectvo o tom, že ľudia si tu zakladali svoje sídla prakticky nepretržite už od prehistorických čias. Priaznivé podmienky na osídlenie sem už v ranom stredoveku prilákali aj našich slovanských predkov.
V súčasnosti na záchrane hradu Tematín pracuje pod dohľadom špičkových odborníkov z mnohých vedných disciplín Občianske združenie Hrad Tematín (OZ Hrad Tematín).
Z histórie hradu
Prvé murované stavby hradu boli vybudované okolo roku 1250. Po vpáde Tatárov na území Uhorska (1241 - 1242) bola krajina spustošená, populácia klesla o viac ako polovicu, nehovoriac už o materiálnych škodách. Kráľ Belo IV. (1235 - 1270) sa preto snažil veľmi rýchlo o obnovu krajiny. Na Považí vznikla celá reťaz kamenných hradov, jedným z nich bol aj Tematín. Ich úlohou bolo obrániť krajinu pred útokmi spoza hraníc.
Približne v roku 1300 ho získal Matúš Čák Trenčiansky - šľachtic a vojvodca, avšak o tomto fakte nemáme dochované žiadne písomnosti. Hrad Tematín sa po prvý krát spomína v písomnostiach v roku 1347 keď ho kráľ Ľudovít I. daroval predkovi rodu Ujlaki - Vavrincovi Tótovi z Raholcu, nitrianskemu, valašskému a šopronskému županovi. V roku 1524 hrad získal rod Thurzovcov z Betlanoviec.
Po vymretí rodu Thurzovcov v mužskej línii získali v roku 1638 kráľovskou donáciou celé hradné panstvo Tematín a richnavské hradné panstvo významní moravskí šľachtici Ján a Ondrej Rottalovci, Július Fitter s manželkou , František Šándor s manželkou Katarínou Rottalovou. Neskôr jednotlivé časti hradu menili majiteľov ako Čákiovci, Beréniovci, a neskôr štvrtinu aj Berčéniovci známy predovšetkým Mikulášom - jedným z generálov stavovských povstaní Františka II. Rákóciho.
Po potlačení povstania a stíhaní Mikuláša bol hrad poškodený cisárskymi vojskami v roku 1710. Napriek tomu niektoré jeho časti slúžili naďalej, o čom svedčia písomnosti z roku 1716. V roku 1721 je posledná písomná správa - súpis majetku hradu. Tam sa píše, že na hrade už dohromady nič nie je a už nie je ani strážený posádkou.