Hrad Stará Ľubovňa

Hrad sa nachádza na vrchu nad mestom Stará Ľubovňa v Prešovskom kraji.  Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1311. Hrad nechal postaviť uhorský kráľ Ondrej III na prelome 13. a 14. storočia. Hrad vznikol ako hraničný strážny hrad, ktorý chránil obchodné cesty do Poľska. 

V roku 1312 bol hrad obsadený vojskom uhorského kráľa Karola Róberta. V rokoch 1323 - 1342 bol Hrad Ľubovňa vo vlastníctve rodu Drugethovcov.

V roku 1412 uhorský kráľ a rímsky cisár Žigmund Luxemburský podpísal na Ľubovnianskom hrade zmluvu o mieri s poľským panovníkom Vladislavom II. Jagellovským. Zmluva bola vyvrcholením vzájomných rokovaní ktoré sa viedli na hrade v Starej Ľubovni. Na tomto stretnutí bola podpísaná mierová dohoda a zmluva o pôžičke, ktorou Vladislav poskytol pôžičku Žigmundovi, známa ako Spišský záloh. Pôžička bola právne zabezpečená zálohom územia (34 spišských miest a obcí). Do zálohu patril tiež hrad Stará Ľubovňa, ktorý sa stal správnym centrom zálohovaného územia. Záloh ukončila v roku 1772 uhorská panovníčka Mária Terézia, zálohované spišské mestá a obce a tiež hrad Stará Ľubovňa sa vrátili Uhorsku.

V roku 1553 vypukol na hrade požiar. Poľský kráľ Žigmund August nariadil jeho obnovu, počas ktorej sa zmenil na veľkú renesančnú pevnosť. Taliansky architekt Anton Italicus vybudoval v tom čase najmodernejší západný bastión. Ďalšia veľká prestavba hradu pod vedením viedenského architekta Pochsbergera sa uskutočnila v polovici 17. storočia. Vybudovala sa nová vstupná brána, východný bastión, ranobarokový palác a kaplnka. Opravné práce sa na hrade uskutočnili ešte v polovici 18. storočia pod vedením talianskeho architekta Francesca Placidiho.

V rokoch 1655 — 1661 boli na hrade ukryté poľské korunovačné klenoty počas Švédsko – Poľskej vojny. Boli prevezené z  Krakovského zámku Wawel. Klenoty a dokumenty boli na hrade ukryté do roku 1661, potom boli vrátené späť do Poľska. Ľubovnianske múzeum dalo v roku 2010 vyrobiť dôveryhodné kópie poľských korunovačných klenotov na expozičné účely.

V roku 1768 bol  na hrade väznený najslávnejší väzeň hradu slovák Móric Beňovský. Slovák Móric Beňovský bol dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (sedem rokov pred Jamesom Cookom a de La Pérousom).

V rokoch 1825-1945 hrad vlastnili rodiny Raisz (1825 - 1880) a Zamoyskich (1882 - 1945).

V roku 1966 zásluhou Andreja Čepiššáka bol na hrade zriadené múzeum. Zberateľa a rezbár Andrej Čepiššák bol inicátorom obnovy hradu a zakladateľ múzea.