Zem. šírka: 48° 53' 39.12036" / 48.8942001
Zem. dľžka: 18° 2' 40.979760000054" / 18.044716600000015
Zem. dľžka: 18° 2' 40.979760000054" / 18.044716600000015

História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.
Areál Trenčianskeho hradu pozostáva z charakteristického súboru hradných palácov s dominujúcou Matúšovou vežou, ku ktorej priliehajú reprezentačné gotické paláce – Matúšov palác, Ľudovítov palác, Barborin palác, Zápoľského palác a kaplnka.
Budovy v dolnej časti hradu charakterizovala predovšetkým obranná a hospodárska funkcia. Dominuje tu delová bašta pristavaná ku kaplnke a zvyšky hospodárskych budov a mlyna, ktoré sa archeologicky zistili a v základoch vyznačili.
Na nádvorí sa zachovala povestná Studňa lásky, ku ktorej sa viaže povesť o láske tureckého šľachtica Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského. Aby Fatimu vyslobodil, prisľúbil Omar, že vykope na Trenčianskom hrade v tvrdej skale studňu. Po tri roky kopal so svojimi druhmi, až skala skutočne vydala vodu.
Na hrade sa v súčasnej dobe nachádzajú expozície Trenčianskeho múzea, ktoré dokumentujú históriu regiónu a hradu - expozície historického nábytku, zbraní, obrazov a iných artefaktov ako aj hradná galéria, archeologické nálezy a zbierky.