Kaštieľ Betliar

Kraj / Region: Košický kraj
Okres: Rožňava
Mesto / Obec: Betliar
Zem. šírka:48° 42' 21.670056432504" / 48.70601946012014
Zem. dľžka:20° 30' 37.871691460164" / 20.51051991429449
Zaradené v kategóriách: Kaštiele a paláce
Kaštiel Betliar Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami. Nepostretol ho osud ostatných našich šľachtických rezidencií – jeho zariadenie nerozkradli, nebol prestavaný a prakticky od znárodnenia slúži účelom múzea. Takže všetko, čo tu budete vidieť, patrilo členom rodu Andrássy, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí.
 
Betliar bol skutočne luxusným sídlom, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov. Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa (zo 17. alebo začiatku 18. storočia) vznikla v rokoch 1881-86 za grófa Emanuela I. Andrássyho (1821-1891), obývajúceho v tom čase kaštieľ v Parchovanoch na Zemplíne rezidencia, ktorú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Gróf sa inšpiroval predovšetkým anglickými vidieckymi sídlami, no na kaštieli môžeme nájsť aj prvky ovplyvnené francúzskou architektúrou. Emanuelov syn, gróf Gejza I. (1856-1938) nechal kaštieľ začiatkom 20. storočia (asi 1905) zmodernizovať, čím vznikla skutočne luxusná rezidencia s elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, 16 kúpeľňami, krásnou knižnicou a početnými pohodlnými apartmánmi, kde okrem jeho rodiny bývala aj spoločenská elita, zúčastňujúca sa na chýrnych betliarskych poľovačkách.
 
Poľovačky na medvede, vysokú zver, vlky či diviaky sa usporadúvali v betliarskych revíroch a v okolitých lesoch, ktoré obklopujú náš rozsiahly anglický park. Za jeho zakladateľa považujeme grófa Leopolda Andrássyho (1767-1824), osvieteného aristokrata, slobodomurára a významného zberateľa. Založil ho koncom 18. storočia a jeho rozloha presahuje 80 ha. Podľa zoznamu vedeným organizáciou ICOMOS, patrí medzi najvýznamnejšie historické záhrady sveta.

Pred kaštieľom sa nachádza fontána so sochou Psyché od francúzskeho sochára (kovolejára) Ferdinanda Barbedienne (1810-1892), ktorá bola zreštaurovaná v tomto roku (2015) s podporou Poštovej banky. V parku je mnoho zaujímavých zákutí a stavieb: na konci hlavnej prechádzkovej trasy parku pri rybníku je zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Okrem týchto druhov mal rozsiahly andrássyovský revír aj zvernicu pre jeleniu, danieliu a mufloniu zver. Založil ju v roku 1885 gróf Emanuel Andrássy a jej základ tvorilo asi 16 jedincov jeleníc a 5 jeleňov privezených zo Zemplína. V rozširovaní zvernice pokračoval Emanuelov syn gróf Gejza Andrássy, ktorý ju doplnil o danieliu a muflóniu zver z Moravy.

Expozícia v priestoroch kaštieľa Betliar  vznikla z pôvodného mobiliáru a umeleckých zbierok viacerých príslušníkov grófskej rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v minulosti žili a pôsobili. Po rozsiahlej rekonštrukcii kaštieľa, ktorá bola ukončená v roku 1994, vznikla nová muzeálna expozícia na interiérovej ploche 2308 m˛. Situovaná je v priestoroch prízemia, 1. a 2 . poschodia kaštieľa a tvorí ju takmer 50 obytných miestností, viacero komunikačných (schodisko, predsiene, chodby) a úžitkových priestorov (8 kúpeľní, garderóba, pracovné miestnosti, archív).
 
Prízemie kaštieľa má charakter nízkych klenutých priestorov, ktoré slúžili pôvodne ako bytové a pracovné priestory služobníctva. Expozícia sa zameriava v prvej časti na históriu rodu Andrássyovcov a ich betliarske majetky. V kabinetoch exotických a európskych rarít, grotte a dvorane majú návštevníci možnosť oboznámiť sa s množstvom bytových doplnkov, kuriozít, archeologických a zoologických exponátov zozbieraných samotnými Andrássyovcami z rôznych končín sveta. Vo vzácnej klenotnici sú prezentované rôznorodé vyznamenania, rády a klenoty rodu. Druhá polovica prízemia kaštieľa mapuje život a bývanie tak dámskeho, ako aj pánskeho služobníctva.

Najrozsiahlejšiemu tematickému celku približujúcemu život a bytovú kultúru predovšetkým uhorskej šľachty v 18. a 19. storočí sú venované obe nadzemné podlažia kaštieľa. V expozícii je využitý prevažne nábytok, bytové doplnky, umelecké zbierky a rôznorodé úžitkové i dekoračné predmety pôvodných majiteľov kaštieľa. Mnohé zbierkové predmety i samotné interiéry kaštieľa boli vzhľadom na svoj stav konzervované, prípadne reštaurované. Rozsiahlejšie reštaurátorské zásahy sa dotkli najmä úpravy stien (textilné tapety, interiérové nátery a ornamenty, ošetrovanie drevených obkladov), poškodeného a opotrebovaného čalúnenia dreveného nábytku, interiérových textílií (kobercov, závesov, dekoračných textilných predmetov) a olejomalieb.

1. poschodie kaštieľa tvorí rad prechodných miestností ústiaci do ústrednej rodinnej obrazárne lemovanej zo západu rozsiahlym schodiskovým priestorom  a na východe vstupom do obľúbeného Červeného, tzv. prijímacieho salóna. Kým južné krídlo je venované dennému spoločenskému a rodinného životu šľachty (Porcelánový kabinet, Prípravovňa jedál, Jedáleň, Herňa, Poľovnícky salónik so stolovaním a malou pracovňou, Orientálny salón), severné krídlo plnilo funkciu večernej súkromnej zóny (dámske a pánske spálne). Podobné členenie má aj 2. poschodie kaštieľa, kde spoločenské južné krídlo (Čajovňa, Knižnica, séria  menších a väčších salónov rôzneho zamerania a dominantného sfarbenia) plynulo strieda súkromie dámskych a pánskych hosťovských izieb ústiace do pilierovej predsiene plniacej funkciu komunikačného priestoru a minigalérie.

Medzi kľúčové exponáty kaštieľa patria vzácne nábytkové kusy, ktoré reprezentujú umelecké slohy od renesancie až po secesiu. V najväčšej miere je zastúpený nábytok európskej proveniencie z konca 18. a z celého 19. storočia. Nábytok je doplnený vzácnymi pôvodnými aj novými historizujúcimi interiérovými textíliami a čalúnením.

Popri nábytku tvoria významnú časť expozície historické tlače a rukopisy z obdobia 15. – 20. storočia vo viacerých jazykoch umiestnené v priestoroch Historickej knižnice na 2. poschodí kaštieľa a umelecké zbierky malieb, striebra, skla, porcelánu, keramiky, kameninových nádob, hodín, rôznych druhov a typov zbraní a poľovníckych trofejí.
 
Stavebno-historický vývoj kaštieľa

Počiatky stavebno-historického vývoja kaštieľa, ktorý bol spočiatku iba jednoduchou prízemnou fortifikačnou stavbou so strieľňami, spadajú do 14. storočia. Jadro kaštieľa, dnešná južná časť, vzniklo v rokoch 1441 –1451 ako dvojpodlažná budova s vnútorným osovým nádvorím s piatimi miestnosťami. Na konci 15. storočia boli vybudované diagonálne nárožné veže na juhovýchodnej, severovýchodnej a juhozápadnej strane. V prvej polovici 16. storočia, pred rokom 1526, vybudovali dvojpodlažný objekt na severnej strane, obrátený k starému objektu vnútorným nádvorím. V rokoch 1532 – 1540 výstavba pokračovala vytvorením spojovacích hradieb. Oba objekty boli na západnej a východnej strane spojené krátkymi hradbami s renesančnými pechotnými strieľňami, z ktorých jedna bola zapustená do severovýchodnej veže, kde sa zachovala. V rokoch 1557 -1565 vznikli nové obytné priestory.

Prvá reprezentatívna úprava kaštieľa, ktorá definitívne zmenila pôvodný charakter stavby, sa uskutočnila až začiatkom 18. storočia (1702 – 1712) za života baróna Štefana Andrássyho. Rozsiahlejšia reprezentatívna úprava kaštieľa v duchu klasicizmu, vedúca k jeho rozšíreniu, bola realizovaná koncom 18. storočia (1783 -1795) grófom Leopoldom Andrássym. Priebežne s týmito prácami bolo upravené aj okolie kaštieľa. V prednej časti parku na ľavom brehu tzv. Krivého potoka bola postavená rotunda, ktorá slúžila ako knižnica. Ďalšie úpravy vykonané do konca 18. storočia mali charakter drobných vnútorných úprav na 1. poschodí a pribudovania nadstavby 2. poschodia v severnej časti kaštieľa.

Koncom 19. storočia, v rokoch 1880 – 1886, došlo k jednej z najrozsiahlejších prestavieb kaštieľa. Na západnej strane bola vybudovaná mohutná štvorpodlažná prístavba, centrálne schodisko. Na oboch severných nárožiach objektu pribudli trojpodlažné veže. Celá južná časť vrátane bola rozšírená na trojpodlažnú. Vnútorné úpravy viedli k vzniku novej dvorany na 1. poschodí kaštieľa a vytvoreniu definitívnej dispozícia 2. poschodia.

Ďalšie objekty múzea

Súčasťou areálu kaštieľa Betliar sú ďalšie samostatné objekty, ktoré v minulosti plnili rozličné hospodárske funkcie, prípadne slúžili na ubytovanie personálu kaštieľa či ustajnenie zvierat. Vstupná budova, voľakedajšie administratívne centrum Štátneho kultúrneho majetku Betliar a pravdepodobné sídlo správcu majetku Andrássyovcov, sa nachádza bezprostredne pri vchode do areálu kaštieľa. Nevyužívanú budovu múzeum plánuje v blízkej budúcnosti zrekonštruovať a využiť na účely ďalšieho rozvoja cestovného ruchu. V budove niekdajšej kuchyne a komory, tzv. hospodárskej budove múzea, sa v súčasnosti nachádzajú výstavné priestory SNM – Múzea Betliar, depozitár, archív, sklad pomocného inštalačného materiálu, strážnica a pokladnica. Bývalá koniareň a kočiareň, tzv. Majer kaštieľa, je v súčasnosti využívaný ako sklad, údržbárska a reštaurátorská dielňa.

Historický park

Prírodný park s rozlohou 57 hektárov je súčasťou areálu kaštieľa Betliar, do ktorého patria okrem budovy samotného kaštieľa aj objekty drobnej parkovej architektúry, plastiky, bývalé hospodárske budovy a obytné domy patriace pôvodne k panskému majetku.  Park pri kaštieli bol založený v rokoch 1792 – 1795 vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Za zakladateľa parku sa považuje významný záhradník empírovej doby francúzskeho pôvodu Henrich Nebbien. Od roku 1978 je betliarsky park zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta, ktoré eviduje UNESCO. Vzťahujú sa na neho základné zásady ochrany a obnovy pamiatok, ktoré boli dohodnuté a spoločne formulované na medzinárodnej úrovni formou Benátskej charty, platnej od roku 1964, ktorú v  špecializovanej oblasti o historických záhradách dopĺňa Florentská charta z roku 1981.

Prírodný park s kaštieľom je od roku 1985 národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky. V areáli parku kaštieľa  okrem vzácnych druhov drevín nájdeme unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do  troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku.

Kaštieľ Betliar je súčasťou SNM - Múzea Betliar, ktorého sídlo sa nachádza v administratívnej budove v areáli kaštieľa (obec Betliar). Ďalšie expozície Múzea Betliar:

Rímsky vodopád
Hrad Krásna Hôrka
Mauzóleum Andrássyovcov

Zachovalý

Objekty, služby, atrakcie v okolí (do 50 km - priama vzdialenosť)

* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Kliknite na značku na mape pre viac informácií
Zobraziť na celú obrazovku
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Kliknite na značku na mape pre viac informácií
Zobraziť na celú obrazovku
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Kliknite na značku na mape pre viac informácií
Zobraziť na celú obrazovku
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Kliknite na značku na mape pre viac informácií
Zobraziť na celú obrazovku
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Kliknite na značku na mape pre viac informácií
Zobraziť na celú obrazovku
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Kliknite na značku na mape pre viac informácií
Zobraziť na celú obrazovku
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Kliknite na značku na mape pre viac informácií
Zobraziť na celú obrazovku
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Kliknite na značku na mape pre viac informácií
Zobraziť na celú obrazovku

Viac v kategórii - Kaštiele a paláce