Geomorfológia je veda o vzniku, charaktere a význame foriem georeliéfu (tvarov pevného zemského povrchu). Považuje sa za súčasť geografických vied, geologických vied alebo aj ako samostatná geovedná disciplína. Z pohľadu Geomorfológie je územie Slovenska súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Nižšie je uvedené geomorfologické členenie Slovenska podľa práce Dušana Kočického a Borisa Ivaniča z r. 2011, spracovanej podľa práce E. Mazúra a M. Lukniša z r. 1986. Jednotlivé geomorfologické jednotky (oblasti) sú členené podľa hierarchického geomorfologického členenia povrchu Zeme: Sústava -> Podsústava -> Provincia -> Subprovincia -> Oblasť -> Celok -> Podcelok -> Časť.

Sústava -> alebo systém - je jednotka najvyššej úrovne v hierarchickom geomorfologickom členení
Podsústava -> alebo subsystém je jednotka druhej úrovne
Provincia ->  jednotka tretej úrovne
Subprovincia -> jednotka štvrtej úrovne
Oblasť -> jednotka piatej úrovne
Celok -> je jednotka šiestej úrovne v hierarchickom geomorfologickom členení, táto úroveň je najčastejšie zobrazovaná pri zemepisných názvoch na Slovensku, napr. pohorí
Podcelok ->  jednotka siedmej úrovne
Časť (oddiel) - > jednotka ôsmej úrovne v hierarchickom geomorfologickom členení

Alpsko-himalájska sústava a podsústavy

Z pohľadu Geomorfológie je územie Slovenska súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Alpsko-himalájska sústava je rozsiahla geomorfologická jednotka (systém pohorí a zníženín), do ktorej sa zaraďujú Alpy, Karpaty, Krymské vrchy, Kaukaz, Pamír, Ťanšan a Himaláje. V Európe sa z geomorfologického hľadiska Alpsko-himalájska sústava člení na nasledovné podsústavy: Panva rieky Guadalquivir, Andalúzske vrchy (Bétická Kordillera), Panva rieky Ebro, Pyreneje a Baskicko-kantábrijské pohoria, Sicília, Apeniny, Pádska nížina, Alpy, Panónska panva, Karpaty, Dinárske pohoria, Albánsko-grécke pohoria (Helenidy), Trácko-macedónske pohoria, Ostrovy Grécka, Trácka zníženina, Stará planina, Dolnodunajská nížina, Krymské vrchy a Kerčský polostrov, a Veľký Kaukaz.