Ramsarské lokality na Slovensku

Ramsarský dohovor (The Ramsar Convention on Wetlands)


Tento článok nadväzuje na: Chránené územia - prehľad a členenie

Ramsarský dohovor (The Ramsar Convention on Wetlands) je jedným z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany prírody a  jediným dohovorom chrániacim určitý druh biotopu. Vznik tohto dohovoru zameraného na ochranu mokradí bol iniciovaný alarmujúcim poklesom početnosti populácií mnohých druhov vodných vtákov, zaznamenávaným v súvislosti so zmenami a úbytkom mokradí.

Dohovor o mokradiach bol podpísaný 2. februára 1971 v Ramsare (Irán) a v platnosť vstúpil v roku 1975. Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru 2. júla 1990.

Každá zmluvná strana Ramsarského dohovoru je povinná zaradiť aspoň jednu zo svojich mokradí do „Zoznamu mokradí medzinárodného významu“ (tzv. List of Wetlands of International Importance), ktorý vedie Sekretariát dohovoru a zaistiť adekvátnu ochranu a rozumné využívanie mokradí na svojom území. Do zoznamu sú zaraďované mokrade, ktoré spĺňajú medzinárodné kritériá z hľadiska ekológie, botaniky, zoológie, limnológie alebo hydrológie.
 

Zoznam Ramsarských lokalít na Slovensku


Do zoznamu bolo zapísaných 14 lokalít na Slovensku (40,697 ha):
 

Parížske močiare


Rozsiahle močiare a zárasty trsti Phragmites australis v plytkej depresii potoka Paríž v juhovýchodnej časti Podunajskej nížiny a Podunajskej pahorkatiny, ktoré sú významnou hniezdnou lokalitou vodného vtáctva (predovšetkým Passeriformes (spevavce), najvýznamnejšia hniezdna lokalita Acrocephalus melanopogon (Trsteniarik tamariškový) a Panurus biarmicus (Fúzatka trstinová) na Slovensku), s vysokou koncentráciou hniezdiacich párov, migračná zastávka sťahovavých vodných vtákov. Chránené územie, národná prírodná rezervácia, rozsiahla oblasť močiarov, ktorá podporuje rozsiahle trstiny na nive Dunaja.
 

Šúr


Národná prírodná rezervácia sa nachádza na nive Dunaja, na úpätí Malých karpát.  Na území sa nachádza zalesnené územie, mokraď, trstiny, rybník a rašelinisko. Táto oblasť je dôležitá pre množstvo druhov vodných vtákov. Nachádza sa tu pozoruhodná fauna, dva druhy piskora, rôzne obojživelníky, plazy, bezstavovce a množstvo pozoruhodných rastlinných druhov. Izolovaný komplex jelšového slatinného lesa, najväčší a najzachovalejší na Slovensku a v strednej Európe, obklopený zamokrenými lúkami a pasienkami, tokmi, kanálmi, vodnými plochami a zvyškom nížinného teplomilného dubovo-brestového lesa v depresii západnej časti Podunajskej roviny pozdĺž východných svahov Malých Karpát na juhozápadnom Slovensku. Cenné biotopy pôvodných, vzácnych a ohrozených druhov a spoločenstiev s veľkým hydrologickým významom.
 

Senné - rybníky


Lokalita sa nachádza v pôvodne sezónne zaplavenej veľkej plochej depresii (zníženine) v rámci Východoslovenskej nížiny, ktorá leží na dôležitej migračnej trase vodných vtákov. Lokalita leží v Senianskej depresii, ktorá bola v minulosti rozsiahlou sezónne zaplavovanou mokraďou Východoslovenskej roviny, na významnej migračnej trase vodných vtákov. Zahŕňa jeden veľký rybník s priľahlými periodicky zaplavovanými lúkami a krovitými močiarmi, ako aj 28 rybníkov na chov rýb. Je to jedna z  najvýznamnejších hniezdnych lokalít a migračných zastávok vzácnych, ohrozených (vrátane globálne ohrozených) a sťahovavých vodných vtákov na Slovensku. Územie je chránené ako národná prírodná rezervácia . Územie je tiež dôležitým predmetom vedeckého bádania (hydrologického, ornitologického, botanického) a vzdelávania študentov a členov mimovládnych organizácií.
 

Dunajské luhy


Hlavný tok rieky Dunaj a jej ľavý breh v pohraničnej polohe pozdĺž hraníc s Maďarskom (80 km úsek medzi Bratislavou a Zlatnou na Ostrove), s dobre vyvinutým systémom ramien, mŕtvych ramien, piesčitých a štrkových brehov. Územie je tvorené lužnými lesmi, močiarmi a mokrými lúkami, ktoré poskytujú biotop pre mnohé vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Prevažná časť územia leží v CHKO Dunajské luhy s prísnejšou ochranou niektorých lokalít. Lužné oblasti sú najcennejším zdrojom pitnej vody v strednej Európe. Táto oblasť je dôležitá pre svoju rozmanitú flóru a faunu, a najmä pre vodné vtáctvo.
 

Niva Moravy


Územie zahŕňa slovenský úsek rieky Morava medzi Brodským a ústím do Dunaja a najcennejšiu časť nivy pri hraniciach s Českou republikou a Rakúskom, so zachovalými a vyvinutými komplexami rôznych mokradí - tokov, kanálov, ramien, močiarov, periodických mlák, mokrých lúk a pasienkov, lužných lesov a pod. Väčšia časť leží v území CHKO Záhorie a zahŕňa aj niektoré rezervácie.
 

Latorica


Územie zahŕňa časť medzihrádzového priestoru rieky Latorica od hraníc s Ukrajinou po sútok s Laborcom na území CHKO Latorica v južnej časti Východoslovenskej roviny, so spleťou ramien, periodicky zaplavovaných biotopov, s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami a pasienkami. Zastúpené sú vzácne a zriedkavé vodné a močiarne biocenózy nížinných inundovaných biotopov. Súčasťou územia sú aj niektoré rezervácie. V tejto oblasti sa nachádza mokraďová fauna vážok (Odonata), obojživelníkov a hniezdiacich vodných vtákov.
 

Alúvium Rudavy


Časť neregulovaného toku rieky Rudava (ľavostranný prítok Moravy), ktorý preteká cez viate piesky Záhorskej nížiny na západnom Slovensku, a časť toku Rudávky. Zachovalý komplex meandrujúcich tokov a priľahlých mokradí sprevádzaný svojráznou vegetáciou so vzácnymi spoločenstvami, reprezentatívna ukážka ekosystému malých nížinných tokov s lužnými lesmi, mokrými lúkami, močiarmi a rašelinnými spoločenstvami, ktoré sa striedajú so suchomilnými spoločenstvami viatych pieskov.
Lokalita obsahuje najcennejšiu strednú časť nivy Rudavy. Má dobre rozvinutý komplex mokradí vrátane rieky a jej prítokov, riečnych jazier, pieskových brehov, rašelinísk, slatín, trstinových porastov, zaplaveného lesa, bažín, mokradí a pasienkov.
 

Mokrade Turca


Mozaika mokraďových ekosystémov rôzneho typu v Turčianskej kotline. Rieka Turiec vytvára meandrujúce, takmer prírodné koryto s málo narušeným vodným režimom, so zachovalou vegetáciou a spolu s viacerými prítokmi podmieňuje existenciu cenných priľahlých mokradí. Lokalita je významná z hľadiska diverzity bentických organizmov, rýb, mokraďových spoločenstiev, biogeografického, hydrologického aj krajinárskeho. Pozostáva z viacerých chránených a na ochranu navrhovaných mokraďových území. Územie zahŕňa rozptýlené  riečne jazerá, trvalé a sezónne močiare, slatiny, sezónne zaplavené trávne porasty, mokrade s dominanciou kríkov a stromov a rašeliniská.  Táto lokalita je medzinárodne dôležitá pre ryby a bentické organizmy (viac ako 1 000 druhov), ako sú Acentella a Rhabdiopteryx. Rôznorodé rastlinné spoločenstvá mokradí obsahujú veľké množstvo zriedkavých ohrozených druhov rastlín vrátane orchidey Dactylorhiza maculata transsilvanica (Vstavačovec škvrnitý sedmohradský) a Ostrevky slatinnej (Sesleria uliginosa). Táto lokalita je dôležitá aj pre riasy, huby a machy, ako aj pre 170 druhov vtákov a cicavcov, ako sú Vydra riečna (Lutra lutra) a Myšovka horská (Sicista beulina).
 

Poiplie


Zvyšok rozsiahlejšieho mokraďového ekosystému povodia Ipľa na juhu stredného Slovenska v cezhraničnom úseku nadväzujúcom na rozľahlejšie mokrade v Maďarsku. Územie s veľkou koncentráciou prírodných hodnôt z hľadiska hydrologického, geomorfologického, botanického a zoologického. Hranice lokality sú totožné s hranicou navrhovanej CHKO Poiplie, ktorá obsahuje niektoré vyhlásené alebo navrhované chránené územia. Jadrom územia je rieka Ipel, významný prítok rieky Dunaj. Je prepojené s rozsiahlym ekosystémom mokradí v lokalite Ramsar v údolí Ipoly v Maďarsku. Územie je jedinečným komplexom dobre zachovaných mokraďových biotopov pozdĺž strednej a dolnej časti nivy rieky v panónskom biogeografickom regióne. Močiare a sezónne zaplavené trávne porasty pozdĺž rieky majú vysokú úroveň biodiverzity. Dôležité prostredie pre sťahovavé vtáky, cicavce, obojživelníky a vážky.
 

Mokrade Oravskej kotliny


Dôležité vtáčie územie, väčšina územia sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti. Lokalita zahŕňa fragmenty pôvodných rozsiahlych rašelinísk a močiarov Oravskej kotliny. Predstavuje pestrú mozaiku reprezentatívnych, zachovalých, hydrologicky a biologicky veľmi významných a jedinečných mokradí v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom, od súvislého komplexu pôvodných lesných rašelinísk cez nelesné rašeliniská a krovité močiare čiastočne prepojené ekosystémom podhorského toku, až po vodohospodársky dôležité a zoologicky zaujímavé umelo vytvorené jazero (Oravská priehrada). Územie je významné z hľadiska biodiverzity ako stanovište zriedkavých, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Prevažná časť územia leží v CHKO Horná Orava s niekoľkými menšími rezerváciami. Územie je bohaté na veľkú rozmanitosť zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, najmä hmyzu (motýle a vážky), obojživelníkov, rýb (zaznamenaných 37 druhov), cicavcov (Lutra lutra - Vydra riečna, Arvicola terrestris - Hryzec vodný) a vtákov, z ktorých veľa používa miesto na rozmnožovanie, prezimovanie a kŕmenie.
 

Rieka Orava a jej prítoky


Časť riečneho systému podhorského charakteru v povodí Oravy na severnom Slovensku, ktorý patrí z hľadiska diverzity pôvodnej bioty, ako aj z hľadiska prirodzeného charakteru abiotických zložiek k najzachovalejším a najvýznamnejším ekosystémom svojho druhu v strednej Európe. Na rieke Orava (od Tvrdošína po ústie do Váhu) a jej prítokoch (dolné úseky Oravice, Studeného potoka, Chlebnického potoka, Pribišského potoka, Pucovského potoka a Zázrivky) sa udržala vysoká koncentrácia cenných prírodných fenoménov. Rieka Orava je vyhlásená za chránený areál.  Žije tam viac ako 50 druhov zriedkavých alebo ohrozených druhov stavovcov a bezstavovcov.


Domica


Chránená krajinná oblasť, biosférická rezervácia UNESCO, Svetové dedičstvo UNESCO. Podzemné mokrade (stále podzemné toky, jazerá a iné mokrade s rozmanitými zástupcami podzemnej fauny) v časti 25 km dlhého jaskynného systému sú súčasťou typického a najväčšieho podzemného hydrologického systému planinového krasu v cezhraničnej polohe na území Slovenska a Maďarska. Územie predstavuje vodozbernú oblasť domického jaskynného systému (ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky Jaskyňa Domica) na JZ okraji Silickej planiny a reprezentatívnu časť bilaterálnej biosférickej rezervácie UNESCO a lokality Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na území CHKO Slovenský kras a NP Aggtelek. Táto lokalita má tiež osobitnú hodnotu pre veľké množstvo endemických a zriedkavých druhov rastlín a zvierat.

Súvisejúce odkazy: Jaskyňa Domica
 

Tisa


Lokalita sa nachádza v najjuhovýchodnejšom cípe Slovenska a Východoslovenskej nížiny a zahŕňa 6 km úsek rieky Tisa na území SR a jej alúvium v prihraničnej polohe s Ukrajinou a Maďarskom. Časti alúvia sú permanentne a periodicky zaplavované. Na území sa vyskytujú fragmenty lužných lesov a krovín, mŕtve rameno vytvorené meandrovaním rieky v minulosti a trávne porasty. Sú tu druhy ohrozené na medzinárodnej úrovni , ako napríklad Chrapkáč poľný (Crex crex),  Netopier brvitý (Myotis emarginatus) a Jeseter malý (Acipenser ruthenus).
 

Jaskyne Demänovskej doliny


Národný park, európske chránené vtáčie územie. Časť najdlhšieho jaskynného systému v krajine s celkovou meranou dĺžkou 35 044 metrov. Systém pozostáva z deviatich speleologicky prepojených jaskýň a ďalších pridružených menších jaskýň. Hydrologické a hydrogeologické charakteristiky územia ovplyvňujú podzemné mokrade podporujúce vhodné podmienky pre existenciu zriedkavých a ohrozených vodných bezstavovcov, ako aj suchozemské organizmy, ktoré sú od týchto vodných oblastí závislé. Väčšina nadzemných lesov je predmetom systému ochrany prírody.

Súvisejúce odkazy:
Demänovská jaskyňa slobody
Demänovská ľadová jaskyňa

Súvisejúce stránky:
Zoznam Ramsarských lokalít na Slovensku - rozloha, kraj, okres, obec >>

Oficiálna stránka Ramsarského dohovoru:
www.ramsar.org
Zoznam Ramsarských lokalít na Slovensku (Ramsar Sites Information Service) >>
Mapa Ramsarských lokalít na Slovensku (Ramsar Sites Information Service) >>

Ďalšie užitočné odkazy:
https://www.biomonitoring.sk/InternalGeoportal/ProtectedSites/ListInternationalSites?CATEGORY=14
https://www.minzp.sk/ochrana-prirody/medzinarodne-dohovory/ramsarsky-dohovor/
http://www.ssj.sk/sk/ramsarske-mokrade
https://www.enviroportal.sk/dokumenty/medzinarodne-dohovory/dohovor/134
http://www.sopsr.sk/publikacie/ramsar.pdf