Hrad Beckov - História

Skrátene o histórii hradu Beckov

Paleolit, Mladšia doba železná


Archeologické nálezy preukazujú existenciu ľudských osídlení v oblasti Beckova už od polovice staršej doby kamennej (Paleolit  270 000 – 23 000 rokov pred n. l.). Najstaršie osídlenie hradného vrchu dokumentujú archeologické nálezy z mladšej doby železnej (laténskej 400 pred Kristom – 0). Beckovské bralo pre jeho strategickú polohu pri severo–južnej obchodnej ceste a pri brode cez rieku Váh sa stalo stanovišťom hliadok a počas Veľkej Moravy  (9. – 10. storočie n. l.) bolo na ňom vybudované drevozemné opevnenie.

9. storočie - 1388

Prvý krát sa názov hradu objavuje v písomných prameňoch z prelomu 12. a 13. storočia. Uhorský kronikár Anonymus ho spomína ako „castrum Blundus“ (hrad Bludište) s ďalšími hradmi, ktoré obsadili starí Maďari na prelome 9. a 10. storočia. Za dôveryhodnejší dokument o existencii hradu sa považuje listina nitrianskeho župana Tomáša z roku 1208 kde sa uvádza  ako Blundix. Názov Blundix – „Bludište“ sa odvodzoval od zložitého usporiadania jeho objektov a priestorov. Ako pôvod názvu sa uvádza tiež ťažko priechodné okolie s ramenami a meandrami Váhu. Názov hradu uvádzaný v historických prameňoch sa v priebehu niekoľkých storočí postupne menil: Blundix – Blundus – Blondich – Bolondus – Bulunduz – Bolondócz. Zaujímavou skutočnosťou bolo, že názov hradu a podhradia nebol ten istý. Podhradie sa už v tom čase volalo Beckov, s názvom odvodeným od osobného mena Beck, resp. Becko. Neskôr sa názov podhradia preniesol na samotný hrad a pôvodné pomenovanie „Bludište“ upadlo do zabudnutia.
 
Kamenný hrad bol pravdepodobne postavený v polovici 13. storočia. Mal slúžiť na obranu severozápadných hraníc Uhorského Kráľovstva. Jeho veľmi dobrú obranyschopnosť preukázala i skutočnosť, že nebol dobytý ani Tatármi počas ich vpádu do Uhorska v roku 1241. Hrad, bol pôvodne majetkom uhorských kráľov. V roku 1296 sa dostal do rúk Matúša Čáka III. (tzv.  Trenčianskeho), ktorý doplnil hrad o viaceré pevnostné stavby a rozšíril o dolné nádvorie.  Počas jeho panstva sa Beckov stal významným centrom obchodu a remesiel. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť majetkom kráľa, t. č. Karola Róberta, a bol spravovaný kastelánmi. Niektoré pramene uvádzajú, že hradné panstvo Beckov v roku 1379 získal od kráľa Ľudovíta 1. Mikuláš Bánfi za svoje verné služby v bojoch na Balkáne a v Taliansku.
 
1388 - 1437

Najvýznamnejšie obdobie  z hľadiska rozvoja hradu sa začalo rokom 1388, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský za verné služby daroval hrad šľachticovi poľského pôvodu Stiborovi zo Stiboríc. Stibor, ktorý bol jedným z najvplyvnejších kráľových poradcov a vlastnil (spravoval) na Slovensku cca 20 hradov, prebudoval Beckovský hrad na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle. Boli postavené nové reprezentatívne hradné objekty, vrátane kaplnky s bohatou architektonickou a maliarskou výzdobou.
 
Po Stiborovej smrti v roku 1414 hrad zdedil jeho syn Stibor II.. Pretože Stibor II. nemal syna, postúpil právo na svoj majetok po svojej smrti v roku 1434 na svoju dcéru Katarínu. Kráľovský koncil však podľa uhorského zvykového práva rozhodol, že Katarína dostane len jednu štvrtinu z otcovho majetku, vyplatenú v peniazoch.
 
1437 - 1729

Kráľ Žigmund daroval v roku 1437 (deň pred svojou smrťou) hrad rytierovi Pavlovi Bánfimu, pravdepodobne s podmienkou sobáša s Katarínou, čo bolo neskôr i splnené. Katarína sa teda ako manželka Pavla Bánfiho vrátila na svoj hrad. Na sklonku 15. A v priebehu 16. storočia došlo k viacerým majetkovoprávnym zmenám vo vlastníctve Beckovského panstva. Vydajom 3 dcér Pavla Bánfiho sa vlastníkmi dielov panstva stali  viaceré rodiny, z ktorých najvýznamnejšími boli Esterháziovci a Nádašdyovci. Po porážke uhorských kráľovských vojsk v bitke pri Moháči s Turkami v roku 1526, kde bol zabitý aj príslušník Bánfiovského rodu Žigmund II. Bánfi, začali Bánfiovci hrad opevňovať a prestavovať v renesančnom štýle na honosné sídlo. Na hrade boli vybudované nové opevnenia a „Delová bašta“. Mestečko Beckov pod hradom bolo tiež opevnené hradbami s vodnou priekopou. Vďaka tomu hrad aj mesto v roku 1530 odolali útokom tureckých vojsk. Mimoriadna obranyschopnosť hradu aj mestečka sa potvrdila ešte v roku 1599, kedy hrad aj mestečko odolali nájazdu Tatárov, ktorí ako spojenci Turkov plienili územie horného Uhorska.

V jednej z bitiek s Turkami v roku 1594 padol Ján Bánfi, jediný žijúci syn Ladislava Bánfiho, čo malo za následok vymretie beckovskej línie Bánfiovského rodu po meči. V ďalšom období sa vlastnícke vzťahy sa naďalej komplikovali, lebo počet spolumajiteľov stále narastal. Po vzájomnej dohode všetci spoluvlastníci vytvorili komposesorát (spoločenstvo spoluvlastníkov), ktorý potvrdil 26. novembra 1648 novou donačnou listinou kráľ Ferdinand III. Rozdrobenie majetku a nezhody medzi viacerými spoluvlastníkmi však mali za následok postupný úpadok hradu. Na bývanie pre viacerých užívateľov sa hrad stal nepohodlným, títo ho postupne opúšťali a stavali si v meste pod ním nové sídla – kúrie. Poslednú vojenskú úlohu hrad zohral začiatkom 18. storočia, keď v ňom cisárska posádka odolávala náporu Rákociho povstalcov. Hrad v tom čase slúžil aj ako väzenie pre zajatcov.
 
V roku 1729 (podľa niektorých prameňov 1728) následkom požiaru, ktorý pohltil interiér a strechy, bol hrad zničený a postupne sa z neho stali ruiny.  
 
Vďaka mimoriadnej obranyschopnosti hradu i svojmu vlastnému dobrému opevneniu sa v priebehu 15. storočia i neskôr rozvíjalo aj mestečko Beckov, ktoré sa stalo regionálnym obchodným, kultúrnym a cirkevným centrom, čo pretrvalo až do polovice 17. storočia. Usídlili sa v ňom viaceré uhorské šľachtické rodiny a i v ďalšom období bol Beckov pôsobiskom viacerých významných osobností: Alojz Medňanský - politik a spisovateľ, Jozef Miloslav Hurban – slovenský národný buditeľ, spoluzakladateľ (spolu s Ľudovítom Štúrom) spisovnej slovenčiny, MUDr. Ján Ambro  – lekár, významne prispel k rozvoju pôrodníctva, Dionýz Štúr  – vedec – svetoznámy geológ, geograf, botanik, fytopaleontológ, Ladislav Medňanský  – člen barónskej rodiny, popredný európsky maliar.

20. storočie
 
Súčasná podoba hradu je výsledkom dvoch dlhodobých procesov – deštrukcie a obnovy. Po  rekonštrukcii viacerých objektov hradu realizovanej v 80-tych rokoch m. s. bol hrad v roku 1996 sprístupnený verejnosti. Významná rekonštrukcia a obnova sa realizovala v rokoch 2010 – 2012, kedy okrem obnovy objektov boli na dolnom nádvorí hradu vybudované Muzeálne domčeky a komplex amfiteátra s pódiom pre organizovanie kultúrnych podujatí.
Objekty, služby, atrakcie v okolí (do 50 km - priama vzdialenosť)
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km
* Je uvedená priama vzdialenosť (vzdušnou čiarou) v km